V súčasnosti sa čoraz vypuklejšie prejavuje potreba triediť povestné zrno od pliev. Je to o to horšie, že v tomto obilninovom príklade človek pozrie, a hneď vie, čo má na dlani, či to je zrno alebo mu vetrík z dlane odfúkne plevy.
No naša situácia, týkajúca sa informácií, je o to horšia, že obe strany tvrdia, že plevy má ten druhý, oni majú samozrejme to zrno. A tu nestačí „kuknem-vidím“. Hlavne ak sú ľudia či už presvedčení o svojej jedinej pravde, alebo nie sú schopní prijať, že informácie, s ktorými sa stretnú, by mohli byť pravdivé.
Stalo sa, že auto vrazilo do lietadla ,ktoré núdzovo pristálo na diaľnici. Nevidieť lietadlo? Veď to nie je kamienok! Lenže myseľ sa zdráha prijať takú informáciu a vôbec nie je zaujímavé, čo v takom okamihu vidia oči. Mozog je totiž silne selektívny orgán, vyberá sa na základe skúseností, zažitého. Alebo odmietne na základe toho, že by ho také čosi v živote nenapadlo, preto je ťažké prijať, že niekto iný také čosi spácha bez mrknutia.
Preto aj zákony nie vždy pokrývajú všetko, čo ktosi dokáže spáchať, pretože akosi samozrejme predpokladajú, že človek predsa také čosi neurobí. Alebo to autorov ani nenapadne, pretože majú „zažitú“ akúsi morálku, či dokonca mravnosť… Lenže tú nemá každý. A v poslednej dobe sa čoraz častejšie stretávame s takými ťažko uveriteľnými doslova až monštruozitami. Napríklad s náznakmi, že celá aféra s koronavírusom je možno umelo vyvolaná a dokonca pripravovaná – napríklad preto, aby zbrzdila ekonomický rast Číny alebo aby odstránila hrozbu pre dolár, keďže Čína je najväčší veriteľ USA. Ako by to mohol niekto urobiť? Veď trpia ľudia, umierajú! Dokonca nevinné deti… Ale je to naozaj nemožné?
A potom je tu ešte otázka, dokedy zrno ostane zrnom a kedy sa premení na čosi… možno až odporné. Proste to, čo sa nám zdá teraz pravdou, raz sa ukáže ako klam, pretvárka, podvod či manipulácia. Napríklad mediálna, s účelom trebárs definovať akéhosi strategického nepriateľa, kedysi sa tomu v angličtine vravelo Public enemy No 1, keď už máme tak radi tú angličtinu. Teda verejný nepriateľ číslo 1. Veď napokon aj ten zahnívajúci kapitalizmus, o ktorom sme sa kedysi napočúvali, napokon nie je taký, ako nám ho vykresľovali, ale celkom iný. A aj zem zasľúbená za širokou bránou sa môže odhaliť ako púšť, ktorú bolo radšej treba obísť tými úzkymi dverciami. Lenže kto by sa už len namáhavo pretískal, keď môže pohodlne vojsť, sprevádzaný fanfárami?!
Tak k nám prichádzajú rôzne informácie. Je na nás, čo s nimi spravíme. Aj cukor je sladký, lenže sa z neho priberá a dokonca je vraj nebezpečný. Môžeme sa obmedziť v spotrebe, ale nebude nám chutiť, lebo máme chuť na sladké. Alebo si môžeme mls dopriať, lenže si život osladíme medom, ktorý naopak je telu prospešný. O tom rozhodne naša múdrosť. A napríklad znalosť okolností či súvislostí. Trebárs aj tých priam neuveriteľných.
Autor: Ing. Pavel Džuban
Staňte se partnery magazínu Kulatý svět, přidejte se k autorům. Kontaktujte naši redakci.
Buďte první, kdo přidá komentář