Veľmi ma prekvapilo, ako masívne sa nedávno začalo s medikáciou detí s ADHD aj u nás preparátmi, ktoré boli ešte nedávno buď neschválené, alebo len nedostupné. Už v minulosti sa letáčiky o tom, ako dieťaťu s ADHD nepomôže žiadna iná z vymenovaných možností okrem preparátu, ktorý v tom letáku vychválil výrobca do neba, objavovali dokonca aj na RTG oddelení, u ortopéda, všade. Je však nejaký „liek“ skutočná pomoc? Pomoc dieťaťu s ADHD?
Študoval som nejakú dobu príbalové letáky podávaných či odporúčaných preparátov a aj ich účinných látok vrátane pridružených a hlavne negatívnych či neželaných účinkov, pretože tie bývajú priam nebezpečnejšie – špeciálne pre dieťa ADHD. Nemyslím si, že by medikácia bola tou najlepšou a už vonkoncom jedinou možnosťou, ako dieťaťu s ADHD pomôcť.
Na život dieťaťa s ADHD, na jeho spokojnosť či naopak obťažnosť má veľký vplyv niekoľko faktorov.
Prvým je nepochopenie podstaty. Už sa konečne objavujú články, ktoré zmieňujú aj pozitívne stránky ADHDíkov, pretože aj také sú, no takých zmienok je stále žalostne málo. Proste ADHD je stále ešte choroba – a ktorá choroba už len prináša čosi pozitívne?! No pritom iný pohľad na ADHD vraví, že ide o inak pracujúci mozog. Preto človek s ADHD niektoré veci naozaj nedokáže, hoci všetci ostatní áno. Napríklad je tu tá príslovečná neposednosť. Alebo to AD – neschopnosť udržať pozornosť. No má aj schopnosti alebo vlastnosti, ktoré nie sú tak bežné v „ostatnej“ populácii. Napríklad je to výborná obrazová pamäť – a tá je dôsledkom obrazového myslenia, či skôr jeho súčasťou. A je diametrálne odlišná od obvyklého verbálneho, slovno-vetného myslenia. Pri obrazovom myslení rieši mozog objekty, fakty či vzťahy medzi nimi pomocou obrazov, či už „vyťahovaných“ z tej obrazovej pamäti alebo vytváraných v predstavách. Také myslenie je veľmi rýchle – a práve to sa napríklad podieľa na tej netrpezlivosti. Ako písal Martin Antal v knihách o ADHD, kým rečník rozpovie, čo potrebuje, ADHDík si to už dávno domyslel až do konca a jeho myseľ začne hľadať nové podnety na základe okamžitých asociácií. A aj rýchly rečník je pre takého človeka hodne pomalý. Ba naopak, prirýchly rečník môže ADHDíka úplne „odpáliť“, pretože tak, ako je pri ADHD obrazovým myslením a s ním súvisiacou obrazovou (ba až fotografickou) pamäťou posilnené vytváranie, vnímanie a spracovanie obrazov, tak je mierne (ale len mierne) do úzadia potlačený význam sveta zvukov, a teda aj reči. Je to, ako keď v počítači máte špičkovú grafickú kartu, ale pre zvuk využívate len vstavanú základnú výbavu, nie rovnako či porovnateľne špičkovú zvukovú kartu. Obrazové myslenie proste preferuje zrakové vnímanie pred ostatnými, preto ADHDíci ťažšie vnímajú dlhé a komplikované súvetia či monotónne rozprávané zvukové informácie, podávané uspávajúcim „zaklínačom hadov“. No zasa vďaka tomu obrazovému mysleniu zvyknú mať fantáziu, sú tvoriví, vynaliezaví. A nesmierne rýchli. Dosť často až príliš.
Druhým faktorom je prístup okolia. Napríklad je rozdiel medzi neposedným ADHDíkom a proste len nevychovaným alebo zlomyseľným darebákom. No okolie ten rozdiel nespozná a hlúpymi poznámkami ponižuje a trápi nielen dieťa, ale aj jeho rodičov – kvôli niečomu, za čo nemôžu ani oni, nieto ešte dieťa samotné. Navyše, ako sa má cítiť dieťa, ktoré je neustále pod paľbou kritiky, výčitiek, posmechu? A nezmyselných otázok, ako „Jožo, prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra?!“ Nielen že chlapci v mnohom naozaj nemôžu byť ako dievčatá, ale navyše je medzi chlapcami trikrát viac ADHDíkov, čiže v konečnom dôsledku viac trpia chlapci ako takí. Dokonca aj porovnávaním s inými deťmi rovnakého pohlavia. Napokon, načo porovnávať? Porovnávanie len vytvára nespokojnosť, znižuje sebavedomie, ponižuje. Pritom práve to najbližšie okolie má najlepšie šance jednak ADHDíkovi pomôcť s tým, čo on nedokáže tak, ako oni; a na druhej strane naopak naučiť sa alebo využiť to, čím disponuje ADHDík na rozdiel od nich.
Tretím faktorom je rodina. ADHD nepadne z neba, štatistiky ukazujú (viď kniha M. Antala ADHD očami ADHD – Ako to zvládať), že ak má dieťa ADHD, s vysokou pravdepodobnosťou ho má aj aspoň jeden rodič. Ak ho má rodič, asi ho budú mať aj súrodenci. A potom aj jeho deti. Dôsledok? Ako chcete mať pokojnú domácnosť, ak ste prinajmenšom dvaja rovnako impulzívni? A impulzívnosť je ďalšia obvyklá vlastnosť ADHDíkov akéhokoľvek veku a pohlavia. Nuž, treba sa to naučiť, pričom, samozrejme, sa sebaovládanie očakáva najskôr od toho vyspelejšieho, teda od dospelého, od rodiča.
Ešte horšie je, ak si rodičia riešia svoje problémy, súvisiace s ADHD, no rovnaké alebo podobné u dieťaťa neuznávajú alebo odmietnu riešiť, lebo veď majú dosť svojich. Alebo mávnu rukou, že veď dieťa už má vďaka psychológovi a špeciálnemu pedagógovi úľavy v škole, tak čo chce. Tu je rada jednoduchá – ak si vy potrebujete riešiť nejaké problémy, vyplývajúce z ADHD alebo zo vzťahu sveta k vám ako človeku s ADHD, prečo si myslíte, že vaše dieťa s ADHD s tým pomôcť nepotrebuje?
Štvrtým faktorom je práve tá škola, pravda, ak ide o ADHDíka školského veku. Pedagógovia majú – mali by mať – z univerzity prípravu na odhalenie kedysi takzvaných ľahkých mozgových dysfunkcií, aj na to, ako s „takým“ dieťaťom pracovať. No samozrejme záleží na tom, ako tieto znalosti využívajú.
Aké sú problémy ADHDíka v škole? Nekonvenčnosť riešenia hodnotená ako nesplnenie zadania, neuveriteľná rýchlosť počítania automaticky prináša podozrenie z podvodu, neschopnosť dopočúvať „zaklínača hadov“ do konca bez straty pozornosti chápe pedagóg za nezáujem o svoj predmet – ten najdôležitejší, zabudnutie vypracovaného projektu v taške je hodnotené ako nesplnenie zadania, typické hala-bala písmo je hodnotené ako nesprávne, hoci nemá s vedomosťami nič spoločné, opravená písomka vyzerá ako desivý krvavý oceán a guľa za guľou v žiackej knižke naozaj náladu nezdvihne ani otrlému človeku, nieto citlivému ADHDíkovi, ktorého mnohí nazvú odsudzujúco precitliveným.
Pritom netreba veľa. Práve škola má ohromnú príležitosť ADHDíkovi pomôcť a okrem korigovania niektorých nežiaducich prejavov najmä využiť jeho schopnosti a potenciál. Aj preto, lebo tam deti trávia podstatnú časť svojho života. Už som ten indický film veľakrát spomínal, volá sa v hindštine Taare zameen par (Ako hviezdy na zemi) a ukazuje typický školský a so školou súvisiaci rodinný osud ADHDíka (napriek tomu, že je klasifikovaný len ako dyslektik), no aj to, ako málo stačí, ak sa človek dokáže vžiť do jeho kože a vie, o čom to, čo pod ňou dieťa má, je. Ishaanovým záchrancom sa stal nový učiteľ, ktorý spoznal chlapcovo ADHD a začal mu pomáhať. Tých 160 minút filmu ubehne ako voda a odporúčam si zobrať balíček vreckoviek – aj chlapi…
Na margo názorov, že ADHD je umelo vytvorená choroba, uvediem, že to vyjadrenie má dva významy a kto si prečíta len titulok článku s tou témou, môže naraziť na to nesprávne vysvetlenie. V prvom rade ADHD nie je choroba, nedá sa liečiť. Dá sa využiť, čo sa týka jeho nepríjemných vlastností a prejavov, a využiť to, čo prináša výnimočné, neobyčajné. A áno, ADHD je naozaj umelo vytvorené. Vysvetlenie? Mozog ADHDíka má niektoré zvláštne vlastnosti či spôsob práce, a tie sa prejavujú množstvom dôsledkov. U niekoho prevládne tá neposednosť, vlastnosť najviditeľnejšia a najotravnejšia pre okolie. Môže sa pridať impulzívnosť a nesústredenosť. Všetko to môže súvisieť s rýchlosťou obrazového spracovania podnetov. U iného prevláda zmätenosť v čase – „zajtra sme boli na chate“ nemusí byť len zle zvolené slovo, ale aj dôsledok života naplno v súčasnosti, bez „videnia“ minulosti alebo budúcnosti – a tým zlyhá plánovanie a motivovanie pätnásťročného chalana „na osemnástiny ti kúpime motorku“. Môže to byť neuveriteľná fantázia, súvisiaca s obrazovým spracovaním informácií, ktorá sa derie na povrch trebárs neustálym kreslením. Vlastností je viacero, ich možných prejavov naozaj hodne. A ich kombinácií neúrekom. A to všetko sa snaží pokryť termín „ADHD“. No predsa neurológ v EEG nájde charakteristickú špičku.
Martin Antal tvrdí, že ADHD je ako jazda na drakovi. Drak dokáže poriadne pohnevať, robiť lotroviny, otravovať. Ale bez draka sa nevznesiete do oblakov, neuvidíte svet z jeho – celkom inej – perspektívy. Drak svojmu jazdcovi daruje rýchlosť, vietor vo vlasoch… Pozrite si film Ako vycvičiť draka. Štikút aj Bezzubý (Škyťák a Bezzubka) sú krásnou ukážkou sveta ADHD – obaja sú iní než tí okolo nich a obaja majú zvláštne vlastnosti, schopnosti… No treba si ich uvedomiť, treba ich pochopiť. Pochopiť ADHDíka. Alebo pochopiť, že to neposedné, nesústredené dieťa možno má ADHD.
Autor: Ing. Pavel Džuban
Staňte se partnery magazínu Kulatý svět, přidejte se k autorům. Kontaktujte naši redakci.
Buďte první, kdo přidá komentář