Životná práca

Každý z nás dostal do vienka dar, ktorým sa prejaví, alebo uplatní v živote. Sú to naše vlastnosti, zručnosti, svojský pohľad na svet. Naším charakterom prispievame do spoločného diela, svojou jedinečnou a nenahraditeľnou troškou, a robíme to stále, nepretržite už od mladosti. Môžeme to nazvať iba dar, ale môžeme to pomenovať aj Životná práca. Mnoho z vás si teraz položí otázku. Čo je moja životná práca a ako ju rozpoznám?

Keď sa opýtate malých chlapcov, čím by chceli byť v dospelosti, väčšinou je to ich hrdina, ktorému sa chcú podobať. Pokiaľ je doma všetko v poriadku, často je to ich otec. „Chcem byť ako môj tato“ – býva ich odpoveď. Keď sa spýtate mládencov, ich odpovede bývajú ovplyvnené napríklad výškou zárobku v tej, ktorej profesii, a často sa stane, že chcú byť hokejistami, či futbalistami, lebo tí veľa zarábajú.

U dievčat je to podobné, tie chcú byť modelkami, či speváčkami. Veľakrát je to rodič, či obaja, ktorí určujú smer, ktorým sa má dieťa uberať. Povolania ako lekár, právnik či podnikateľ je veľakrát osudom detí, ktoré majú ctižiadostivých rodičov. Títo mladí ľudia majú často iba veľmi malú šancu to nejako ovplyvniť.

Dievčatá majú oproti chapcom jednu výhodu, môžu byť mamami. Nemusia, ale môžu. A byť mamou je najvýznamnejšie a najdôležitejšie povolanie na svete. Úloha matky je v dnešnej spoločnosti nedocenená a podvýživená. Aj preto sa stáva, že dievčatá dávajú prednosť inému svojmu uplatneniu. Nech je to tak, či onak, chcem poukázať na to, že deti väčšinou nemajú veľmi na výber, kým sa naozaj stanú a aké povolanie budú vykonávať. Často ani v dospelosti nevedia, čo by mali skutočne robiť. Veď si uvedomte, ako ste na tom vy.

Niekedy sa však stane, že sa dieťa narodí do rodiny, kde v tom majú jasno. Kde deti do ničoho netlačia, skôr pozorujú, ako sa prejavia. Vtedy majú deti šancu zvoliť si svoj smer pozvoľna a sústredene. Vedia, že je to vážna vec, ktorá ovplyvní ich život už navždy. Tí, ktorí také šťastie nemajú, tak tým nastaví kurz niekto iný, často sú to rodičia, kvôli udržaniu chodu firmy, či jednoducho majetku.

Možno starý rodič, ktorý miluje svoje remeslo, a tak čo to vnučke, či vnúčikovi prezradí, ak je drobec zvedavý. Ak mladí ľudia nemajú vzor ani výrazné nasmerovanie, v tom lepšom prípade striedajú zamestnania ako posadnutí a hľadajú to svoje miesto v živote. Čo sa stane v tom horšom prípade, môžeme odsledovať na tragických životoch ľudí, s ktorými sa deň čo deň stretávame. Práve títo ľudia zo všetkého najviac nepotrebujú nájsť vhodnú prácu, ale samých seba. Výhodou všetkých týchto možností je získavanie ohromných skúseností, ktoré ľudia budú môcť využiť v prípade, že samých seba nájdu, alebo sa k sebe aspoň priblížia.

Ak ste boli pozorní, všimli ste si, že doteraz sme sa zmieňovali o uplatnení v zamestnaní či nájdení vhodného povolania. Počuli ste vetu, že najhorším možným spôsobom, akým si zadovážiť živobytie, je chodiť do zamestnania? Už len preto, že neplníme svoje sny, ale sny niekoho iného. A čo s tým povolaním? Je to o tom, že nás niekto niekam povolá?

Naša životná práca je ale niečo iné, ako povolanie, či zamestnanie. Je to niečo, čo patrí iba nám, to čo nás určuje. Na základe čoho sa môžeme určiť, vymedziť, je to naša DNK. Ak by nás niekto, kto nás pozná, opisoval, použil by spomienky, ktoré sme v ňom vyvolali naším správaním, našími vlastnosťami, naším charkterom. Platí to aj naopak, ak by ste počuli opis niekoho, vedeli by ste určiť, o koho sa jedná. Je preto dôležité, byť tým, kým sme sa narodili, aby sme sa nestali šedou hmotou, bez hlbšieho významu.

Jestvuje totiž účel nášho bytia, niečo, kvôli čomu sme sa narodili. Je to presne to, čo nám prinesie kľud a vyrovnanosť nie len na sklonku nášho života, ale už aj počas neho. Mier v duši, ako sa zvykne hovoriť. Je to niečo, čo nás sprevádza, tvaruje a usmerňuje celý náš život.

To, čo nás ovplyvňuje najviac v živote, je prostredie, v ktorom žijeme. Spôsob, ako si zadovažujeme obživu. Hlavne však chápanie peňažnej sústavy a jej používanie. Podľa toku peňazí sa rozhodujeme a činíme. A veľa krát činíme tak, ako možno ani nechceme, alebo prinajmenšom to tak necítime. Práve toto naše chápanie sveta peňazí ovplyvňuje výber povolania, či zamestnania, a veľakrát nás to zavádza. Myslíme si, že to by mohla byť cesta k našej životnej práci. Je dôležité si však uvedomiť, že životnú prácu robíme, aj keď nie je naším povolaním, dokonca aj keď o nej nevieme. Nie je to práca, za ktorú musíme príjmať výplatu, ale prostrednictvom životnej práce sa môžeme dopracovať k živobytiu.

Najlepším ukazovateľom, že sme na dobrej ceste, je to, že nás baví činnosť, prostredníctvom ktorej si zarábame peniažky. Ak nás niečo baví, znamená to, že je to pre nás to najvhodnejšie. Tak múdro to vymyslela naša matka príroda. Skutočne rozkvitneme a spolu s nami celý náš svet, ak o svojej životnej práci vieme a robíme ju vedome.

Ak je niekto z vás odmalička ten, ku ktorému si ostatní chodia pre radu, je to vaša životná práca. Ak vás vaše povolanie baví, s najväčšou pravdepodobnosťou uplatňujete v ňom svoju životnú prácu. Ak ste od malička ostatných učili a ste dnes učiteľom z povolania, overíte si to tak, že vás to napĺňa a baví. Ak ste veci opravovali, zostrojovali, boli ste každému ochráncom a uplatňujete v zamestnaní, ukazovateľom nie je dostatok financii, ale dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Teda naplnenie. Ak to tak nie je, pouvažujte nad tým, čo vás v skutočnosti baví a ako by ste to mohli robiť prostredníctvom vášho zamestnania. Ak je to nezlučiteľné, pouvažujte nad zmenou v živote. Myslím zmenou zamestnania. Pomôžete sebe, ale aj ostatným, ktorí čakajú na to, aby ste boli tým, kým ste sa narodili. Aby ste boli tou správnou súčiastkou v tom veľkom stroji zvanom život.

Kedysi to boli sudičky, ktoré dieťatku prisúdili jeho osud. Dnes sa akosi zaobídeme bez nich. Ale naozaj sa zaobídeme bez odborného poradenstva? Sudičky by sa dali považovať za odborníčky. Kto ich nahradí dnes?

Keď sa narodíme, dostaneme do vienka dar. Na všeličo máme predpoklady, zručnosti a nadanie. Do určitého prostredia sa narodíme a zbytok si vytvoríme sami. Niekam nás nasmerujú naši rodičia a rodina vôbec, niekam škola, inde naši kamaráti. Spoločnosť, v ktorej žijeme, nás utvrdzuje v názore, že za všetko treba platiť, že život nie je ľahký, a to, čo nás baví, teda naozaj napĺňa, je iba koníček. Najprv voči tomu bojujeme, potom sa podvolíme.

Neskôr sa ustálime v našom presvedčení, že je to naozaj, a dokonca presviedčame ostatných, že je to tak. O svojej životnej práci ani netušíme, často nemáme čas robiť ani to, čo nás baví. Dokonca si dovolím tvrdiť, že mnohí z vás ani neviete, čo vás baví. Sudičky mali predsa len určitý význam pri tvarovaní života človiečika. Prinajmenšom sa rodičia mohli oprieť o určité smerovanie a dieťaťu tak naznačovali, na čo sa má sústrediť.

V dnešnej dobe je to vec inštitúcií, ako je škola, ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, možno rôzne náboženstvá. Ale tie dieťa nepoznajú, a tak všetka práca, možno práve tá životná, ostáva na rodičoch. Iba tí môžu odpozorovať, ak vedia, na čo sa sústrediť, aký údel dostalo ich dieťa do vienka. Iba oni mu môžu dať jasný smer, kadiaľ ísť, čomu sa venovať viac a čomu menej. A iba oni môžu podržať ochrannú ruku nad prvými zakopnutiami, či väčšími nezdarmi. To, čo k tomu potrebujú, je milovať svoje deti. Venovať sa im, byť s nimi v dobrom aj zlom, byť ich priateľmi na život a na smrť. Byť jednoducho rodičmi na plný úväzok. Rodičovstvo, ako životná práca.

Možno si poviete, čo to má spoločné zo živobytím? Spoločné to má úplne všetko. Ako som spomenul, žijeme v dobe peňažných tokov, v peňažnej sústave. Otázka živobytia v dnešnej dobe nie je správne povolanie, či výhodný zamestnanecký pomer, ale vhodné vzdelanie v tejto oblasti. Bohatstvo totižto nespočíva v množstve peňazí, či veľkosti majetku. Bohatí ľudia nie sú tí, čo tým majetkom oplývajú. Tí sú po správnosti majetní. Bohatstvo je záležitosť viacerých skutočností, či činiteľov, ako napríklad zdravie, šťastie, láska, aj tá voči sebe samému. A tie sa našťastie prejavujú úplne presne, takže podľa toho viete usúdiť, kde sa práve nachádzate vy, alebo ktokoľvek iný.

Ak máte šťastnú rodinu, znamená to, že jej členovia sú zdraví a spokojní, jednak so stavom, v ktorom sa nachádzajú, tak aj sami so sebou; ste zdraví, a máte ostatných radi a oni majú radi vás, teda máte sa radi navzájom, ste bohatí ľudia. A ak ste vzdelaní v peňažnej sústave a ovládate niektoré z tokov peňazí, ste aj majetní. Viete o nejakej škole, kde by sa deti učili, ako sa vyznať v peňažnom svete? Viete o nejakých učebných osnovách, ktoré by viedli k takzvanej finančnej gramotnosti? Nie? V dnešnom svete peňazí? Nie je to zvláštne? A chcete to vedieť? Chcete pripraviť svoje deti na to, aby mohli robiť svoju životnú prácu vedome a mali pritom zabezpečené živobytie? Myslím, že odpoveď už poznáte.

Životná práca nie je o dosiahnutí obrovských športových výkonov, o dosiahnutí nekonečnej slávy alebo majetku. Životná práca je o spoznaní samého seba, je o vyladení na svoje vnútro. Je o splynutí s okolím, kde výsledkom je životodarné tvorenie. Ak sa nám podarí túto neľahkú úlohu splniť, ukážu sa nám všetky toky podporujúce náš život, medzi nimi aj tie peňažné.

Želám vám všetkým, aby ste našli svoju životnú prácu, vedome ňou naplnili svoje životy a pomohli ju nájsť aj svojím deťom.

Autor: Eduard Sabo

Staňte se partnery magazínu Kulatý svět, přidejte se k autorům. Kontaktujte naši redakci.